Vitajte na neoficiálnych stránkach mesta Trnava, zameraných na informácie, fakty a zaujímavosti. Pokiaľ sa chcete omeste dozvedieť viac, istotne bude práve toto jedno z miest, kde by ste mali zavítať.

Trnava je v súčasnosti jedným z najvýznamnejších miest Slovenska. Leží v centre Trnavskej pahorkatiny, v nadmorskej výške 146 m n. m., vo vzdialenosti 50 km severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – Bratislavy. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor, ktorý spája západ a východ Slovenskej republiky. Vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km. Mesto Trnava zohráva hlavnú úlohu sekundárneho jadra – tzv. stredoeurópskeho regiónu. Tento stredoeurópsky región je súčasťou produkčného trojuholníka Paríž-Berlín-Viedeň a Trnava je jeho súčasťou. Mesto Trnava a celý Trnavský región ležia na jednej z hlavných urbanizačných osí Slovenska: sever-juh, ktorý je tvorený považským pásovým osídlením od Žiliny smerom na Bratislavu. Túto hlavnú urbanizačnú os pretína vedľajšia, ktorá je jednou z dôležitých spojníc Slovenska s Moravou. Miestom stretávania týchto dvoch urbanizačných osí je mesto Trnava a jeho záujmové územie.

Z história Trnavy
Uprostred Trnavskej pahorkatiny v širokej doline riečky Trnávky leží v Podunajskej nížine mestečko Trnava. V čase vzniku bola Trnava kupeckou osadou. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Rozprestiera sa na černozemou pokrytej spraši. Táto černozem tvorila pôvodne súvislú plochu, ktorá bola neskoršie rozčlenená potokmi a ľudskou činnosťou.
Osídlovanie Trnavy začalo už v mladšej dobe kamennej, halštatskej, v mladšej dobe laténskej a rímskej. Na niektorých miestach sa nachádzali aj pozostatky z doby Veľkomoravskej ríše.
Kupecká osada Trnava vznikla koncom 9. Storočia a to na križovatke významných obchodných ciest. Tieto cesty boli diaľkové z Čiech cez Malé Karpaty, Šintavu na Ostrihom a cesty z Talianska do Poľska. Tieto cesty vytvárali križovatku, na ktorej v tom období vznikol miestny trh. Trnava nadobudla komunikačný a obchodný význam a na základe tohto ju Belo IV. v roku 1238 povýšil ako prvú spomedzi slovenských mies na kráľovské mesto. Týmto privilégiom podriadil mesto korune. Vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta a pôvodne poľnohospodárske centrum sa začalo plynulo meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel. Samotné obyvateľstvo získalo právo voliť richtára, mestské predstavenstvo, farára, právo slobodne disponovať s majetkom mešťanov a získali aj mýtne slobody podľa Stoličného Belehradu.

Pamiatky
Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy architektonického charakteru ako aj množstvo kultúrnych pamiatok. Mestskú pamiatkovú rezerváciu tvorí historické centrum s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa formoval niekoľko storočí. Pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením.
Medzi významné kultúrne pamiatky patria: mestská veža, radnica, barokový komplex budov Trnavskej univerzity, trnavské kostoly, pomník Antona Bernoláka.