História Trnavy
Uprostred Trnavskej pahorkatiny v širokej doline riečky Trnávky leží v Podunajskej nížine mestečko Trnava. V čase vzniku bola Trnava kupeckou osadou. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Rozprestiera sa na černozemou pokrytej spraši. Táto černozem tvorila pôvodne súvislú plochu, ktorá bola neskoršie rozčlenená potokmi a ľudskou činnosťou.

Osídlovanie Trnavy začalo už v mladšej dobe kamennej, halštatskej, v mladšej dobe laténskej a rímskej. Na niektorých miestach sa nachádzali aj pozostatky z doby Veľkomoravskej ríše.
Kupecká osada Trnava vznikla koncom 9. Storočia a to na križovatke významných obchodných ciest. Tieto cesty boli diaľkové z Čiech cez Malé Karpaty, Šintavu na Ostrihom a cesty z Talianska do Poľska. Tieto cesty vytvárali križovatku, na ktorej v tom období vznikol miestny trh. Trnava nadobudla komunikačný a obchodný význam a na základe tohto ju Belo IV. v roku 1238 povýšil ako prvú spomedzi slovenských mies na kráľovské mesto. Týmto privilégiom podriadil mesto korune. Vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta a pôvodne poľnohospodárske centrum sa začalo plynulo meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel. Samotné obyvateľstvo získalo právo voliť richtára, mestské predstavenstvo, farára, právo slobodne disponovať s majetkom mešťanov a získali aj mýtne slobody podľa Stoličného Belehradu. V týchto rokoch plných zmien si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle mestské opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Súčasťou opevnenia bolo 42 murovaných veží pospájaných drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanými hradbami. Vstup do mesta umožňovali štyri brány vežového charakteru s prejazdom. Významnú úlohu v živote mesta Trnava zohrali v 13. storočí tzv. žobravé rády – františkáni a dominikáni. Ich príchod dokazuje premenu osady na mesto, čo má za následok rýchly hospodársky rast.

V 14. storočí hrala Trnava významnú úlohu aj v politickom živote krajiny. Stretli sa tu Ján Luxemburský, kráľ Ľudovít I., český kráľ Karol IV. a nemecký cisár Rudolf IV. V roku 1325 postihla mesto tragédia. Skoro úplne bolo zničené veľkým požiarom. Trnava bola najdôležitejším husitským oporným bodom Slovenska. Odtiaľto sa podnikali nájazdy do blízkeho i ďalekého okolia. Na prelome 15. a 16. storočia dochádza k častým sporom o účasť na hospodárskom a administratívnom živote mesta medzi nemeckým, slovenským a maďarským obyvateľstvom. Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí keď sa sem približovalo turecké nebezpečenstvo. V roku 1541 sa do Trnavy presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo a kapitula. V tomto období Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny.

Peter Pazmany tu v roku 1635 založil univerzitu a zveril ju do rúk jezuitom. Od roku 1667 mala táto univerzita okrem teologickej a filozofickej fakulty aj fakultu právnickú a v roku 1769 bola rozšírená o lekársku fakultu, ktorá bola zároveň prvou v Uhorsku. Súčasťou tejto univerzity bola od roku 1840 aj Akademická tlačiareň. V roku 1777 bola celá univerzita na príkaz Márie Terézie presťahovaná do Budína. Stratu univerzity pociťovala nielen Trnava, ale aj celé Slovensko.
Výsadné postavenie mesta upevňovali uhorský králi. O tomto dôležitom postavení svedčí aj skutočnosť, že Trnava sa stala miestom stretnutí kráľov.
Za jedno z najhorších období slovenských dejín sa pokladá 17. storočie. V tomto storočí prebiehali stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru a mesto utrpelo veľké morálne a materiálne škody. Práve v storočí vojen a požiarov sa stáva Trnava univerzitným mestom. Veľký požiar vypukol v Trnave 23. Júna 1666, kedy bolo zničené až na pár ulíc celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život.
V 17. storočí už boli postavené aj stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity a boli vystavané nové konvikty.
V 18. storočí zaznamenáva mesto veľký a rýchli hospodársky rozvoj. Vrastá počet remesiel, mesto má svoj pivovar, výrobu sanitry, teheľňu, mlyny, rybníky. Prevažná časť obyvateľstva sa zaoberá pradením vlny.
V tomto období sa Trnava vyvíja na významné centrum slovenského národného obrodenia. Významnou postavou tohto obdobia je Anton Bernolák. Jeho zásluhou od r. 1792-1797 tú má centrum Slovenské učené tovarišstvo. Jeho úlohou bolo šíriť nový spisovný jazyk. V roku 1820 sa ostrihomské arcibiskupstvo vrátilo späť do Ostrihomu. Od 1. Augusta do 24. Septembra zasiahla Trnavu ničivá epidémia cholery, ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí. V roku 1831 si trnavský mešťania postavili mestské divadlo, v ktorom sa hráva dodnes. Od roku 1869 sa v meste načas hrávali aj ochotnícke predstavenia, ktoré však boli už v roku 1871 zakázané. V roku 1905 sa ich pokúsil oživiť ďalší významný človek – F. Urbánek.K významným činovníkom hudobné života patrí v tomto období národný umelec Mikuláš Schneider-Trnavský. 1. Júna 1846 sa Trnava prepojila s Bratislavou konskou železnicou, ktorá bola prvá v Uhorsku. V roku 1844 bola založená Trnavská I. banka, v roku 1854 Sladovňa, 1858 Továreň na stroje, 1869 Lejáreň zvonov, octáreň, cukrovar, 1873 Pivovar, 1893 Figaro, 1907 Teheľňu, za 1. Svetovej vojny Banské a hutné závody Coburg. V roku 1972 bola spustená výroba elektrickej energie v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice.

V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha. Tento spolok počas zákazu činnosti Matice Slovenskej pomáhal udržiavať národné povedomie. Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15 000 v roku 1910 na 26000 v roku 1940. V tomto období sa Trnava považovala za tretie najväčšie mesto Slovenska.
Od začiatku 20. storočia sa začalo v Trnava intenzívne rozvíjať robotnícke hnutie. Prvá svetová vojna sa skončila v atmosfére nepokoja, charakterizovalo ju utrpenie vojakov a bieda obyvateľstva, čo malo za následok nenávisť. Dôsledkom nenávisti boli rabovačky krčmárov a obchodníkov. Myšlienky komunizmu sa postupne dostávali aj do Trnavy a 12.6. 1921 bola aj tu p. Liškom založená Komunistická strana Československa. V roku 1939 vypukla II. svetová vojna a mesto opäť žilo vo vojnovej atmosfére. Spod fašistickej okupácie bola Trnava oslobodená 1.4. 1945 a tak ako celé Slovensko žila až do roku 1989 v komunistickom režime.